***.....WaKe Up,Love! ThE sUn cAmE tO sEe yOu!.....***

Moje stratené ja...no ja....

28. května 2007 v 19:00 | Alicenka |  príbehy
Thakže toto písala jedna úúúúúžastnááá babenka ktorá si myslí že je na svete sama ale nieje to pravda ma veľa veľa ludí ktorí ju majú radi a ja patrím medzi nich takže NEBUĎ SMUTNÁ SLNKO RAZ ZASVIETI AJ NA TVOJU TVÁR.... :)))
SPIM......musim povedat ze mam uz pokrk tych stale bezsennych noci.....sen je pre mna cosi ako nadej,nadej ze moze byt svet o cosi krajsi a ruzovejsi...nadej,ktoru som ja uz davno stratila.ale zrazu sa stalo cosi divne........snivalo sa mi....nebol to ale obycajny sen...bola to nieco,ako moja kazdodenna hnusna realita.....
v tom sne som sa zobudila s pocitom uplnej prazdnoty ako kazdy den...vedela som ze musim ist ku starkej a prezit den aspon v zdravi...vstala som z postele,dala vlasy do copu a pri pohlade do zrkadla som si pre istotu pribalila slnecne okuliare...moje oci sa ani nedali nazvat ocami lebo boli maximalnej opuchnutej velkosti...nechcelo sa mi rodicom vysvetlovat preco som zase plakala....vidite to slovne spojenie ZASE????oni to uz beru ako uplne normalne.nieco co ku mojej osobe nerozlucne patri....pred odchodom som este raz presla cely barak a snazila sa najst moje stratene ja,ktore som ako vzdy,nenasla....pozdravila som rodicov,ktorych absolutne netrapilo ze nejem,natoz ze idem prec a vysla som do sveta ludi,ktori ma vnutorne nicia....to ze som to co som mozem dakovat mojim ,,kamaratom,,...
cestou autobusom som pozerala z okna a snazila sa najst nejake miesto,kde by som chodila rozmyslat o mojom zivote...miesto,kam nechodi vela ludi ale zase aby to nebolo uplne mimo civilizacie.....nasla som taky maly park na konci mesta...."ked pojdem od starkej sa tam stavim"...pomyslela som si a vystupila som z autobusu..cestou ku starkej som stretla mnoho ludi.kazdy bol uplne iny ale zaroven taky isty...jedna zena napominala placuce dieta,jeden ujo sa ponahlal do roboty a nadaval do telefonu,jedna zena isla len tak a ani nedela ze kam.....isla som pomedzi nich so sklonenou hlavou...kazdy do mna vrazal,nikdo ma nevidel vlastne ani nevedel ze existujem....akokeby som zhltla tabletku neviditelnosti...
pred starkinym domom som si stiahla tricko,aby mi nerobila prednasky o obliekani dnesnej mladeze....starka ma privitala s usmevom uz vo dverach a spytala sa ma ci som ranajkovala......zaklamala som jej ze hej,lebo som nemala ani najmensiu chut jest....a tak som mohla zacat upratovat...pustila som si moju najoblubenejsiu kapelu LINKIN PARK, lebo pri hudbe sa mi vzdy lepsie robia prestanem mysliet na moje problemy..ako vzdy som si vybrala ako prvu kupelnu,lebo v nej su skryte moje spomienky na detstvo....mozno neboli vzdy najkrajsie,ale su moje...s kazdym pohybom sa mi vynarala nejaka spomienka....jak som bosa zhanala okolo domu celu rodinu na obed,ako ma vychvalovali vsetky tetky v okoli,ako som vzdy upratovala len kupelnu,lebo ako kazde ine dievca aj ja som milovala sminky...kym som ja upratovala cely barak,starka zatial navarila...no zabudla ze zeleninovu polievku z duse nenavidim...s absolutnou nechutou a sebazaprenim som ju dojedla,pozdravila sa a isla naspat domov....na stanici na mna chalani vykrikovali,no ja som vedela ze nie preto,ze by som sa im pacila ale preto,ako vyzeram.....uz dva roky som nosila vlasy len v cope,chodila som uplne nenamalovana a farba oblecenia vyjadrujuca moj dusevny stav...CIERNA....pindali k mojmu imidzu,no ja som ich mala na haku....jasne ze mi to ale ublizovalo....bolo sest hodim a mne doslo,ze kamka bude chciet ist na disku....doslo mi ze na to moje miesto dnes nepojdem...
o 3 hodiny.....uz komplet nachystana(vela sa toho na mne nezmenilo) som cakala na kamku....ta len co ma zbadala malem zinfarktovala.....hned videla ze nejsem v psychickej pohode....spytala sa ma,co ma trapi...ja na to len ze to co minule...proste sa nemam rada(teda sa nenavidim),ze sa nigdy so sebou nezmierim, a ze sa stale snazim najst moje stratene ja....proste som stratila zmysel zivota...ona ma len objala lebo vedela ze cokolvek povie, je v podstate zbytocne.....
na diske.....ludia sa tam perfektne bavili,ale nikto nevedel(alebo nechcel vediet) ze jedno hnedovlase dievca co prave voslo nema chut sa zabavat natoz zit.....kamaratke pustili oblubeny song Fergie-London Bridge tak si sla zadensovat....tanec je moj zivot ale co z takehoto zivota?kamke som sa vytratila a pomedzi ludi som sla na zachod vyplakat si dusicku....tam som stretla aj svoju segru,ktora takisto plakala nad rozchodom....objala som ju a povedala jej ze to bude dobre....ze on si ju nezasluzi...pre nho je az moc dobra...ona nevidela ine riesenie ako v alkohole,tak sa opila a sla sa bavit....ja som tam zostala uplne sama...preplakala som celu disku,no ked sla posledna piesen,som sa vratila na parket pre kamku,aby sa o mna nebala a sli sme domov....zaspala som s pocitom ze zajtra hned rano pojdem na to moje miesto...
rano...no rano o 14:00 som sa zobudila s tym,ze konecne ma mat moj den zmysel......vstala som tak rychlo,jak sa len da...dala som vlasy opat do copu a sla som.....teda som bezala....bezala som vlastne pred sebou......pred ocami som mala stale len ten park....ked som tam konecne dobehla,mala som oci plne slz.....sadla som si na travu a tvar si polozila do ruk.....sedela som tam uplne bezbranna a nevladna.....nevsimla som si ze v tom parku niekto bol....ten niekto si sadol vedla mna a objal ma.....spytal sa ma preco placem....ked videl,ze ani nevladzem odpovedat,povedal mi nech sa vyplacem,zevraj to pomaha a zmurkol na mna..take oci plne bolesti som v zivote nevidela....ked som nazbierala trochu sil,povedala som mu, ze sa nenavidim,ze sa mi nechce zit,ze uz nevladzem zit,keby sa zabijem si to stejnak nigdo nevsimne a ze som absolutne neatraktivna pre vsetkych.......on vtedy spravil cosi zvlastne....dal mi pusu na lice,este raz ma tuho objal,obisiel ma a po dvoch rokoch mi rozpustil vlasy.......
CRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRN......
ZAZVONIL MI BUDIK A JA SOM SA ZOBUDILA S POCITOM ZE MUSIM IST KU STARKEJ JEJ POMOCT UPRATOVAT...UZ TO NEBOL POCIT PRAZDNOTY...VSETKO BOLO AKO V TOM SNE, S TYM ROZDIELOM ZE UZ SOM SA NEHLADALA....
ISLA SOM AUTOBUSOM A SNAZILA SA NAJST TEN PARK V KTOROM SOM STRETLA TOHO CHLAPCA, NO NENASLA SOM HO...TEN PARK TOTIZ NEEXISTUJE.....EXISTUJE LEN V MOJOM SNE....A TEN CHLAPEC???NIKDY V ZIVOTE SOM HO UZ NESTRETLA....NO MALI STE NIEKEDY POCIT ZE STE STRETLI ANJELA????
no ja....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kika kika | 8. prosince 2007 v 23:08 | Reagovat

toto je velmi krasny pribeh ... len ku mne ten koniec este nedosiel :( ... ale dufam ze raz dojde ... nech sa aspon na sekundu citim ze mam pre koho existovat ....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama